Vnímanie je jedným zo základných mentálnych kognitívnych procesov, ktoré tvoria subjektívny obraz sveta v našich mysleniach. Reflexia v mysli človeka nastáva prostredníctvom priameho vplyvu na zmyslové orgány, ktoré zahŕňajú zrak, sluch, vôňu a dotyk. Od toho, do ktorého senzorického systému závisí dopad, závisia aj metódy vnímania. Je to vnímanie, ktoré nám dáva príležitosť pochopiť, čo sa s nami deje a ako nás svet ovplyvňuje.
Zvláštnosti vnímania
Vnímanie, ako aj iné kognitívne procesy majú určité vlastnosti, ktoré ho odlišujú od pozadia iných.
- Objektivita. Kvalita, ktorá sa vytvára pod vplyvom životného prostredia na nás. Z toho vyplýva, že objektívnosť nie je vrodená. Hlavným prínosom k jeho rozvoju sú dotyky a pohyby, ktoré nám umožňujú ovládnuť objektívny svet okolo nás.
- Integrita a štruktúra. Mechanizmy vnímania nám umožňujú rozdeliť niektoré objekty na "detaily" bez porušenia ich integrity. Vyhodnocovanie objektu poznáme jeho integrálnu štruktúru a dokážeme jej vlastnosti a vlastnosti.
- Stálosť. Konštantou sa rozumie relatívna stabilita dĺžky, veľkosti, tvaru, farby, osvetlenia. Napríklad stoličku vnímame rovnako veľkú, bez ohľadu na to, či stojí za krokom od nás alebo na druhom konci chodby.
- Selektivita. Proces vnímania možno charakterizovať aj selektivitou. Je to vďaka tomu, že vnímame iba tie informácie z nášho prostredia, ktoré potrebujeme. Príkladom je vyhlásenie: "osoba počuje iba to, čo chce počuť"
Ako už bolo povedané, vývoj vnímania, alebo skôr vlastností, ktoré sú v ňom obsiahnuté, sa vyskytuje ako dieťa vyrastie. To sa prejavuje tým, že forma objektu sa pre dieťa stáva významnejšou. Už v detstve sa človek naučí rozpoznať ľudí a predmety okolo neho. Kvantitatívny ukazovateľ chaotických pohybov klesá, zatiaľ čo počet cielených pohybov tela stúpa. Aktívny vývoj vnímania trvá až do mladšieho školského veku.
Tento duševný proces, podobne ako všetky ostatné, sa nemôže správne rozvíjať, takže veľmi dôležitou témou v našej dobe je štúdium zhoršeného vnímania.
Príčiny rôznych anomálií v rozvoji pochopenia toho, čo sa deje, môžu slúžiť ako narušenie v spojení medzi systémami zmyslových orgánov a ich zodpovedajúcimi mozgovými centrami v dôsledku traumy alebo morfologických zmien v tele.
Aj keď vyberiete akékoľvek porušenie, potom jeho popis bude trvať veľa priestoru. Porušenie vedie k mnohým ďalším regresívnym procesom v tele, čo ešte viac sťažuje jej príznaky.
Poruchy v práci akéhokoľvek senzorického systému môžu naznačovať poškodenie zodpovedajúcej oblasti mozgu. Napríklad v prípade topografického porušenia vnímania môže človek v doslovnom zmysle "putovať po troch boroviciach", pretože stratil schopnosť navigovať v teréne. Závažná alkoholová intoxikácia ovplyvňuje aj vnímanie osoby, v tomto stave je prakticky nie citlivá, takže je ťažké ju dosiahnuť.
Všeobecne platí, že aj pri jedinom poškodení vnímania môžu základné potreby organizmu trpieť, čo je v každom prípade extrémne nežiaduci a nebezpečný proces.