Syndróm Wolff-Parkinson-White

Syndróm Wolff-Parkinson-White sa nazýva prítomnosťou ďalšej pulznej dráhy v srdcovom svale. Pozrime sa podrobnejšie, prečo sa syndróm vyskytuje a aké diagnostické metódy môžu určiť patológiu.

Symptómy syndrómu Wolff-Parkinson-White syndróm

Atria a ventrikuly predsieňového svalu poskytujú normálny prietok krvi v dôsledku striedania kontrakcie. Skratky sa vyskytujú v dôsledku impulzov pochádzajúcich zo sínusového uzla.

Schéma srdca je dosť jednoduchá:

Pri syndróme sa impulz môže pohybovať po obtoku, čím sa obíde atrioventrikulárny uzol. Preto dosahuje komory rýchlejšie, než je potrebné pre normálnu cirkuláciu.

Klinický obraz je charakterizovaný záchvatmi paroxyzmálnej tachykardie. Pacient tak môže cítiť, ako je tachykardia podaná v mozgu. Bez včasnej liečby progresívna forma syndrómu Wolff-Parkinsonovej-bielej vedie k zlyhaniu srdca , ktoré nemožno liečiť terapeutickými metódami.

Diagnóza syndrómu WPW

Jedinou metódou, ktorá umožňuje diagnostikovať WPW syndróm, inak Wolff-Parkinsonovu-biely syndróm, elektrokardiogram. Pri dešifrovaní výsledkov odborník spozoruje prítomnosť obtokovej impulzovej cesty.

Navyše vymenujte také hardvérové ​​vyšetrenia ako ultrazvuk a MRI na zostavenie podrobného klinického obrazu.

Liečba syndrómu Wolff-Parkinson-White na základe EKG

Ak syndróm neprinesie pacientovi hmatateľný nepríjemný pocit, nie je potrebná liečba. Pri zhoršení klinického obrazu sa predpisujú nasledujúce prípravky, ktoré sú schopné zabrániť vzniku srdcového infarktu:

V prítomnosti fibrilácie predsiení s potvrdením syndrómu Wolff-Parkinson-White sa na EKG odporúča elektro-impulzová terapia alebo intravenózne podanie novokaínu. Chirurgický zákrok je indikovaný pri absencii pozitívneho účinku farmakoterapie.